Ja, beduín (časť prvá)

Autor: Simona Mikulova | 23.10.2019 o 14:50 | (upravené 23.10.2019 o 15:15) Karma článku: 1,65 | Prečítané:  591x

Môj najobľúbenejší beduín pôsobil staršie než na jeho tridsaťtri rokov. Tento klam nespočíval v jeho fyzickom výzore, čo Vás dokázalo obalamutiť bolo jeho pôsobenie a umiernená mentalita, ktorou oplýval. 

Neskutočne čistý akoby celé tie dni v púšti po všetkých spoločných zberoch dreva, rozkladaní ohňa či výmenách prasknutej pneumatiky, ako keby nič z toho na jeho oblečení nezanechávalo jediný náznak špiny. Nádherne vonial a predsa vôbec nepôsobil, žeby si na svojom zjave dával záležať. V mojich očiach bol geniálnym zhmotnením maskulinity s pravou mierou vyvinutej animy, ktorá ho navádzala okrem Koránu taktiež čítať a písať básne. Dušou i očami to rozhodne básnik bol, jazyk, ktorým občas vravel akoby nebol z tohto sveta, jeho pevecká reč ma zvláštne ukľudňovala a ukájala dušu. Spieval, čo mu hrdlo ráčilo, spieval za dňa keď som sedela na korbe jeho terénnej Toyoty Isuzu a užívala si krás Matky Púšte, no spieval najmä v noci, za ohňa pri popíjaní shayu, po večeri a v odmlkách od nekončiacich debát. Muž rýchlej činnosti, ktorý si so všetkým dokázal hladko poradiť a prirodzene okolo mňa vybudoval nezlomné mantinely bezpečia. Ten pocit bezpečia bol pre mňa zčista nový, nikdy predtým som ho nepocítila, asi i preto, že som svojou skorou nezávislosťou nadobudla dojmu, že predsa nepotrebujem nikoho na to, aby ma chránil. Sama som si bola bravúrnym ochrancom. Zrazu sa mi ale do života priplietol človek, s ktorým som sa cítila nadmieru bezpečne a dokonca mi tento nový pocit, disponovať nejakým chrániteľom, začínal byť veľmi sympatický. Nevídane som pod jeho vplyvom mäkla, otesával mi môj nekompromisný animus. 

 


Bol to muž tmavých, zdržanlivých očí, lemovaných jeho plným obočím. Dokonale udržiavaná moslimská brada, plné suché pery skoro až purpurovej farby, zuby ako z reklamy na sewak, to všetko rysovalo jeho premýšľaním letmo zvráskavenú arabskú tvár. Jeho osobné kúzlo spočívalo v kombinácii krajného pokoja, ktorý sa nad ním abstraktne vznášal akokeby ho strážil, s fyzickou silou a úžasnou chytrosťou, ktorej mu bolo nadeleno rovnako ako humoru, ktorým ma často bavil. Bol to múdry muž, takmer až astrálny, muž srdca viac než rozumu, ktorého ale i tak mal viac než dosť. Mal zdatnú postavu výbornej kondície aj napriek počtu cigariet, ktoré dokázal  vyfajčiť, mal nádhernú chôdzu a ruky, ktoré od konca prstov po jeho zápästie naznačovali, že zvyšok tela chráni pred Slnkom viac ako svoje ruky, ktoré sa ich farbou zdali byť až africké. Keď vedľa mňa prvýkrat zasadol, pôsobil, že snáď ani neexistujem. Jeho existenciu som vtedy postrehla len z jedného dôvodu, tým bola jeho pokojná aura, ktorá by sa snáď dala krájať, jeho pokľudnosť zabrala všetkú moju zvedavosť. Vtedy som prvýkrát začala tušiť na čo sa ma to tí moderní blázni stále pýtajú. Vtedy som prvýkrát vzhliadla pokoj.


V priebehu mojej doterajšej existencie som počúvala podozrivé dotazy na povestnú vykľudnenosť, akokeby som snáď mala tajný recept, ktorý alchymisticky strážim a za žiadnu cenu nemám v úmysle zdeliť. 


" Ty snáď hulíš, nie?", padali konšpiračné hypotézy moderných bláznov, ktorí sa ukrutne potili aby našli kúsok pokoja. 


Rozhodne nehulím. Chvíľu som si myslela, že to azda pramení z toho zážitku, keď som sa ako malá takmer udusila a zomrela až pokiaľ plnosť času nepriniesla do môjho života tú noc, kedy som dostala odpovede na mnoho nikdy nepoložených otázok. Tú jedinú noc, ktorá mi po 25tich rokoch mojej existencie bola čírou spásou a prvýkrát ma priviedla domov. Noc, kedy som prišla na to v čom tkvie alchýmia môjho pokoja. Nebola som schopná reagovať na to, čo sa vtedy odohralo v mojom ja. Vnútorný bes, ktorý rozprášil všetko moje diagnostikované príliš, telo zavalené emóciami, ktoré pozemské ústa nedokázali preložiť. Plná nevšednej emócie, hypnoticky som sa dívala do ohňa a na perách sa mi vtedy zjavilo to, čo nazývame úsmev Mony Lisy.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Galavečer k novembru ‘89 bol dvakrát drahší ako v kauze Evka

Podujatie v SND vyšlo štát na pol milióna eur.

Dobré ráno

Dobré ráno: Biskupi kritizujú kňaza Kuffu len opatrne

KBS sa ozvala proti kňazovi, no až keď jeho strana išla do koalície s fašistami.

Stĺpček Petra Schutza

Ak sa spolieha na časový stres, opozícia pri hľadaní koalície hazarduje

Sulíkovi sa dá iba zaželať šťastie.


Už ste čítali?